Zranenie injekčnou striekačkou - rovnako ako každé perkutánne poranenie, ktoré môže človeka vystaviť poskvrnenej krvi alebo telesným tekutinám -, už dlho znepokojuje zdravotníckych pracovníkov aj širokú verejnosť.
Karl Tapales / Getty ImagesMnoho z týchto obáv bolo vyvolaných správami v médiách, ktoré buď zveličujú riziko nákazy vírusom HIV poranením injekčnou ihlou, alebo zdôrazňujú prípady, v ktorých sa uvádza, že obete po takomto vystavení „žijú v strachu“ (vrátane často uvádzaného incidentu z roku 2013, keď žena z Michiganu žalovala spoločnosť Etihad Airways po tom, čo sa prepichla na vyradenej injekčnej ihle, ktorá zostala vo vrecku operadla).
Aj keď vnímanie rizika môže byť vysoké v prípade poranenia injekčnou ihlou, nedávne analýzy Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) naznačujú, že skutočné riziko môže byť oveľa nižšie - v skutočnosti také nízke, že ho v súčasnosti možno považovať za zriedkavé. .
Spochybnenie odhadu „troch z tisíca“
V populárne uvádzanej štúdii z roku 1989 vedci tvrdia, že riziko získania HIV z jedného poranenia injekčnou ihlou s krvou kontaminovanou HIV bolo okolo 0,32 percenta, čo sú zhruba tri prípady z každých 1000 zranení.
Toto číslo zostalo do značnej miery uviaznuté v povedomí orgánov verejného zdravotníctva, a to napriek množiacim sa dôkazom, že odhad „troch z tisíca“ sa týkal viac neliečených pacientov so symptomatickým ochorením v neskorom štádiu - pravdepodobnejší scenár v roku 1989 - ako odhady založené výlučne na poranení injekčnou ihlou.
Metaanalýza uskutočnená v roku 2006 tieto pochybnosti do veľkej miery potvrdila. Pri skúmaní 21 rôznych štúdií vedci zistili, že súhrnné odhady naznačujú, že riziko získania HIV bolo viac ako 0,13 percenta, ak jediným rizikovým faktorom bolo poranenie injekčnou ihlou. Iba vtedy, keď má pacient, ktorý je zdrojom AIDS, diagnózu AIDS— konkrétne počet CD4 pod 200 buniek / ml a / alebo choroba definujúca AIDS - zvýšil sa odhad na 0,37 percenta.
Čo je možno ešte dôležitejšie si uvedomiť, bolo to, že z 21 preskúmaných štúdií 13 uzavrelo skutočné riziko 0%. Takéto rozdiely vo výskume slúžili iba na doplnenie spornosti, ktorá už existuje v súvislosti s rizikom HIV v zariadeniach starostlivosti o zdravie pri práci.
CDC skúma potvrdené a podozrivé prípady
Vo vydaní z 9. Januára 2015Týždenne chorobnosť a úmrtnosť, Úradníci CDC identifikovali 58 potvrdených a 150 možných prípadov profesionálne získaného HIV medzi rokmi 1985 a 2013.
Potvrdené boli prípady, v ktorých bol zdravotnícky pracovník potvrdený ako HIV-negatívny, zatiaľ čo zdrojový pacient bol HIV-pozitívny. Možnými prípadmi boli naopak prípady, v ktorých nebol známy stav HIV u zdrojového pacienta alebo nebola preukázaná nijaká zdokumentovaná súvislosť medzi zdravotníckym pracovníkom a zdrojovým pacientom.
Z 58 potvrdených prípadov sa všetky okrem štyroch vyskytli v rokoch 1985 až 1995, tesne pred nástupom antiretrovírusovej terapie (ART) a vydaním prvých amerických pokynov pre použitie postexpozičnej profylaxie (PEP) v prípadoch náhodné vystavenie HIV.
Od roku 1999 bol CDC hlásený iba jeden potvrdený prípad HIV získaného z povolania. (V tomto prípade išlo o laboratórneho výskumníka, ktorý v roku 2008 pracoval so živou kultúrou HIV.)
Aj keď správa CDC nijako neznižuje význam PEP v prípade vpichu injekčnou ihlou a iných perkutánnych poranení, naznačuje, že podľa slov vedcov „rozsiahlejšia a skoršia liečba na zníženie vírusovej záťaže pacientov“ prispela k takmer úplné zmiernenie rizika HIV, pokiaľ ide o expozíciu na pracovisku.
.jpg)
.jpg)
