Klasifikačný systém D'Amico je jedným z najbežnejšie používaných prístupov k hodnoteniu rizika rakoviny prostaty. Tento klasifikačný systém, ktorý pôvodne vyvinul v roku 1998 Dr. Anthony D'Amico, PhD, profesor radiačnej onkológie na Harvardskej lekárskej fakulte a šéf divízie genitourinárnej radiačnej onkológie v Brigham and Women's Hospital a Dana-Farber Cancer Institute, je navrhnutý tak, aby vyhodnotiť riziko recidívy po lokálnej liečbe rakoviny prostaty.
Systém kategorizuje pacientov do troch skupín recidívy založených na riziku: nízke, stredné a vysoké riziko, pomocou takých opatrení, ako sú hladiny PSA v krvi, stupne Gleason a štádia nádoru prostredníctvom T-skóre.
FatCamera / Getty ImagesFunkcia a dôležitosť
Systém klasifikácie rizikových skupín D’Amico bol vyvinutý za účelom odhadu pravdepodobnosti recidívy u ktoréhokoľvek pacienta pomocou daného súboru parametrov a je široko používaný ako jeden z mnohých individualizovaných nástrojov na hodnotenie rizika. Táto analýza by mohla pomôcť tým, ktorí bojujú s rakovinou prostaty, urobiť informovanejšie rozhodnutie týkajúce sa ich liečby.
Ak definujete svoju rakovinu prostaty ako súčasť jednej z týchto troch skupín, mohol by tento systém pomôcť vám a vášmu lekárovi pri prijímaní informovanejších rozhodnutí o liečbe. Pri rozhodovaní o liečbe rakoviny prostaty je potrebné brať do úvahy veľa faktorov, vrátane dlhodobej kvality života a ďalších rizikových faktorov alebo chronických zdravotných stavov.
Všetky liečby rakoviny prostaty nesú určitú úroveň rizika komplikácií alebo vedľajších účinkov. Aké závažné môžu byť tieto komplikácie, sa budú líšiť od človeka k človeku, je však potrebné mať na pamäti pri výbere liečebného plánu
Ako systém funguje
Najskôr je dôležité zhromaždiť vaše čísla:
- PSA: Výsledky vášho testu PSA, krvného testu, ktorý deteguje antigén špecifický pre prostatu - proteín produkovaný bunkami vo vašej prostate.
- Gleasonovo skóre: Výsledky vášho Gleasonovho skóre dané na základe mikroskopického vzhľadu vašich rakovinových buniek
- Skóre klinického štádia T: A vaše štádium T, veľkosť vášho nádoru, ako je vidieť na ultrazvuku alebo počas rektálneho vyšetrenia
Pomocou týchto čísel je vaše riziko kategorizované ako:
- Nízke riziko: Pacienti s PSA menším alebo rovným 10, Gleasonovým skóre nižším alebo rovným 6 alebo v klinickom štádiu T1-2a
- Stredné riziko: Pacienti s PSA medzi 10 a 20, Gleasonovým skóre 7 alebo v klinickom štádiu T2b
- Vysoké riziko: Pacienti s PSA vyšším ako 20, skóre Gleason rovné alebo väčšie ako 8, alebo sú v klinickom štádiu T2c-3a.
Čo hovorí výskum
Dve štúdie, ktoré zahŕňali viac ako 14 000 prípadov rakoviny prostaty, sa zameriavali na schopnosť predpovedať mieru prežitia špecifickú pre rakovinu a celkovú mieru prežitia, ako aj na klinický význam takéhoto systému klasifikácie založeného na riziku v súčasnej medicíne.
Štúdie odhadovali mieru prežitia po operácii metódou nazývanou Kaplan-Meierova metóda. Táto analýza počíta s mierami prežitia u pacientov v rôznych štádiách rakoviny bez prežívania bez biochemickej recidívy (BRFS), čo znamená prežitie z rakoviny prostaty bez dostatočne vysokej hladiny PSA, aby sa dalo nazvať recidíva rakoviny. Tieto predpokladané miery prežitia sa potom porovnali so skutočnými prípadmi, aby sa zistilo, či použitie klasifikačného systému založeného na riziku D’Amico pomohlo pacientovi urobiť informovanejšie rozhodnutie o liečbe, a teda zvýšiť šance na prežitie.
Štúdie zistili, že muži, ktorí mali k dispozícii viac prognostických informácií (napríklad systém klasifikácie podľa rizika D’Amico), mali po liečbe rakoviny prostaty celkovo vyššiu mieru prežitia, najmä muži s vysokým rizikom recidívy.
Systém však nie je schopný presne vyhodnotiť riziko recidívy u pacientov s viacerými rizikovými faktormi. Pretože prípadov rakoviny prostaty s viacerými rizikovými faktormi pribúda, klasifikačný systém D’Amico nemusí byť pre mužov s rakovinou prostaty a ich lekárov taký relevantný ako iné techniky hodnotenia.
