Vedecky byť imunokompetentný jednoducho znamená, že imunitný systém funguje správne a že telo je schopné v prípade potreby vytvoriť primeranú imunitnú odpoveď.
Osoba môže byť imunokompetentná alebo imunodeficientná (ak imunitný systém nefunguje tak, ako by mal), ale nie obaja súčasne.
PeopleImages / Getty ImagesImunitný systém
Všetky organizmy si vytvorili komplexný imunitný systém, ktorý chráni pred infekčnými chorobami. Aby imunitný systém tela fungoval správne, musí byť schopný rozpoznať cudzích votrelcov (t.j. patogény, ako sú baktérie, vírusy a parazity) a vyslať obrancov, aby bojovali proti napadnutému patogénu. Naše gény určujú, aké konkrétne cudzie látky bude náš imunitný systém schopný rozpoznať a odolávať (nie patogény).
Pretože sa patogény môžu rýchlo meniť a adaptovať, môžu sa niekedy vyhnúť detekcii imunitným systémom. Keď sa to stane, môžete byť chorý, ztekať a ťažko bojovať s chorobou, ktorá ovládla vaše telo.
Našťastie má váš imunitný systém mnoho rôznych obranných mechanizmov a reakcií na rozpoznávanie a neutralizáciu patogénov. Váš imunitný systém môže na patogény reagovať dvoma spôsobmi:
- Bunkami sprostredkovaná imunitná odpoveď, kde T-lymfocyty (alebo T-bunky - typ bielych krviniek) hrajú ústrednú úlohu pri rozpoznávaní a väzbe na určité bunky, ako sú bunky infikované vírusom, bunky s intracelulárnymi baktériami a rakovinové bunky vykazujúce nádor antigény (antigény sú proteíny nachádzajúce sa na patogénoch).
- Humorálna imunitná odpoveď B-lymfocytov (alebo B-buniek) a plazmatických buniek (biele krvinky, ktoré vylučujú veľké množstvo protilátok) chráni pred baktériami a vírusmi v tekutinách tela tým, že si „pamätá“ útočníkov a vytvára protilátky na boj im (takto si vytvoríte imunitu voči niektorým vírusom po podaní vakcíny proti konkrétnemu vírusu).
Keď sa T bunky a B bunky viažu s rozpoznanými antigénmi, stanú sa plne imunokompetentnými.
Čo ak nie ste imunokompetentní?
Opačný stav ako imunokompetentný je imunodeficiencia alebo imunokompetentný alebo imunokompromitovaný. Môžu sa vyskytnúť niektoré prípady prekrývania, ale všetky nasledujúce pojmy popisujú imunitný systém, ktorý nefunguje úplne nasledujúcimi spôsobmi:
- Imunodeficientný: Napríklad novorodenec, ktorého imunitný systém ešte nie je úplne funkčný, ale mohla mať protilátky, ktoré naň preniesla jeho matka.
- Imunokompetentní: Napríklad pacienti s rakovinou so zlyhaním alebo zlyhaním imunitného systému. Lekári často odporúčajú, aby boli príbuzní a blízke kontakty osôb s imunokompetenciou očkovaní proti rade bežných chorôb.
- Imunokompromitovaný: Pacienti, ktorí dostávajú transplantát a užívajú lieky proti odmietnutiu, aby ich telo neodmietlo darovaný orgán, sa označujú ako imunokompromitovaní.
Pacienti s ktorýmkoľvek z vyššie uvedených problémov s imunitným systémom by nemali dostávať živé, oslabené vakcíny, či už vírusové alebo bakteriálne. Inaktivované vakcíny tiež zvyčajne majú plný úžitok iba pre imunokompetentných pacientov.
Autoimunitné poruchy
Ak je imunitný systém narušený, môžu to mať vážne následky. Za normálnych okolností imunitný systém reaguje iba na útočníkov (nie na antigény z vlastných tkanív človeka), ale niekedy môže zlyhať imunitný systém a čítať vlastné tkanivá tela ako cudzie. To spôsobuje, že imunitný systém má autoimunitnú reakciu, pri ktorej produkuje protilátky (nazývané autoprotilátky) alebo imunitné bunky, ktoré napádajú vlastné tkanivá tela.
Ak sa vytvorí dostatok autoprotilátok, telo môže poškodiť tkanivo a spôsobiť zápal, čo predstavuje autoimunitnú poruchu. U väčšiny ľudí sa produkuje také malé množstvo autoprotilátok, že nedochádza k autoimunitnej poruche. U ostatných sa môže vyvinúť jedna z mnohých autoimunitných porúch, ako napríklad:
- Gravesova choroba
- Reumatoidná artritída
- Hashimotova tyroiditída
- Cukrovka I. typu
- Lupus
- Vaskulitída
Na správnu diagnostiku autoimunitných porúch by bolo potrebné ďalšie vyšetrenie lekárom.