Aké testy diagnostikujú Parkinsonovu chorobu?

V súčasnosti neexistujú žiadne testy, ktoré by mohli definitívne diagnostikovať Parkinsonovu chorobu. Diagnóza je založená na klinických nálezoch lekára v kombinácii s vašou správou o príznakoch, ktoré máte.

V situáciách, keď sa u staršej osoby vyskytujú typické znaky Parkinsonovej choroby a reaguje na substitučnú liečbu dopamínom, je nepravdepodobné, že by to malo ďalší prínos pre ďalšie vyšetrovanie alebo zobrazovanie.

Ďalšie testovanie v Parkinsonovej chorobe

V iných situáciách, keď možno diagnóza nie je taká jasná, sú postihnutí mladší jedinci alebo sa vyskytujú atypické príznaky, ako je tremor postihujúci obe ruky alebo snáď žiadny tremor, môže pomôcť ďalšie vyšetrenie. Napríklad zobrazovanie môže hrať úlohu pri rozlišovaní medzi základným tremorom a Parkinsonovou chorobou. Môže byť tiež dôležité potvrdiť, čo je pôvodne klinická diagnóza Parkinsonovej choroby pred invazívnym liečebným postupom, ako je chirurgický DBS (hlboká mozgová stimulácia).

MRI pri Parkinsonovom testovaní

Jedným z najbežnejších testov vykonaných počas neurologického vyšetrenia je vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Možno si myslieť, že pri vyšetrovaní choroby, ktorá postihuje mozog, ako je Parkinsonova choroba, je tento zobrazovací test nevyhnutnosťou. V súvislosti s Parkinsonovou chorobou však MRI nie je zvlášť užitočná. Pozerá sa na štruktúru mozgu, ktorá sa pri všetkých intenzívnych účeloch javí pri tejto chorobe ako normálna. MRI však môže byť indikované, ak sa príznaky objavia u mladších ľudí (do 55 rokov) alebo ak klinický obraz alebo progresia príznakov nie sú pre Parkinsonovu chorobu typické. V týchto situáciách sa môže MRI použiť na vylúčenie ďalších porúch, ako sú mŕtvica, nádory, hydrocefalus (rozšírenie komôr) a Wilsonova choroba (ochorenie vyplývajúce z hromadenia medi, ktoré môže spôsobiť trasenie u mladších jedincov).

Špecializované zobrazovanie

Špecializované zobrazovanie, ako sú PET skenovanie a DaTscan, sú svojou povahou „funkčnejšie“. Zatiaľ čo MRI je zamerané na zobrazovanie anatómie mozgu, tieto skeny nám poskytujú informácie o tom, ako mozog funguje. DaTscans používa injekčné činidlo, ktoré v podstate zdôrazňuje väzbu na nervové bunky produkujúce dopamín. Špeciálna kamera umožňuje vidieť koncentráciu zobrazovacieho činidla. Čím viac činidla zistí väzbu v určitých oblastiach mozgu, tým vyššia je hustota nervových buniek alebo neurónov produkujúcich dopamín, a tým je teda vyššia aj samotná hladina dopamínu. Pri ochoreniach zahŕňajúcich abnormálne hladiny dopamínu, ako je Parkinsonova choroba, bude viditeľná menšia aktivita dopamínu. Aj keď to môže byť užitočné pri rozlišovaní medzi mozgami postihnutými Parkinsonovou chorobou a povedzme nevyhnutným tremorom, pri ktorom sú hladiny dopamínu normálne, nepomáha to odlíšiť Parkinsonovu chorobu od iných parkinsonizmov, ako je viacnásobná systémová atrofia alebo progresívna supranukleárna obrna.

PET vyšetrenia tiež poskytujú informácie o fungovaní mozgu a môžu pomôcť identifikovať rôzne neurodegeneratívne poruchy, ako je Parkinsonova choroba. Ale na rozdiel od DaTscans to robia tak, že sa pozerajú na to, ako mozog využíva glukózu. Špecifické vzorce spotreby glukózy sú typické pre rôzne poruchy. PET skeny sa však viac využívajú v oblasti výskumu ako v klinickej oblasti.

Záverom je, že na rozdiel od iných chorobných stavov, ako je vysoký krvný tlak alebo cukrovka, nemáme definitívny diagnostický test na Parkinsonovu chorobu. Aj keď zobrazovanie môže pomôcť lekárom potvrdiť diagnózu parkinsonizmu, ak existuje podozrenie na inú príčinu, nedokáže rozlíšiť Parkinsonovu chorobu od iných príčin parkinsonizmu. V konečnom dôsledku sú tieto zobrazovacie techniky užitočné iba v súvislosti s klinickým hodnotením skúseného lekára a ovplyvnia manažment iba vo vybraných prípadoch.

Dúfajme, že sa tento nedostatok objektívnych dôkazov v blízkej budúcnosti zmení a perspektíva biomarkerov zmení našu diagnostiku a liečbu tohto ochorenia.