Dobrá komunikácia s lekárom (alebo zubným lekárom alebo v nemocnici) je nevyhnutná. Autori zákona o Američanoch so zdravotným postihnutím (ADA), uznávajúc to, zahrnuli konkrétny jazyk týkajúci sa komunikačného prístupu pre nepočujúcich a nedoslýchavých. Napriek tomu sa vyskytlo veľa prípadov zlyhania (alebo úplného odmietnutia) zdravotníckych zariadení zabezpečiť tlmočníkov do posunkovej reči.
Dean Mitchell / Getty ImagesHlava III ADA
Hlava III ADA sa týka prístupu do miest verejného ubytovania. V podkapitole III - Verejné ubytovanie a služby poskytované súkromnými subjektmi, oddiel 12181, Definície sa uvádza, že za verejné ubytovania sa považujú nasledujúce príklady súkromných subjektov:
práčovňa, čistiareň, banka, holičstvo, kozmetika, cestovný servis, oprava obuvi, pohrebný ústav, čerpacia stanica, kancelária účtovníka alebo právnika, lekáreň, poisťovňa, odborná kancelária poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, nemocnica, príp. iné zriadenie služby;
Výklad hlavy III uvedený ministerstvom spravodlivosti ďalej uvádza, že:
Medzi miesta verejného ubytovania patria ... lekárske ordinácie, nemocnice, ...
Rovnaký výklad hovorí, že verejné priestory musia „podľa potreby zabezpečiť pomocné prostriedky na zabezpečenie efektívnej komunikácie, pokiaľ by to neprimerane nezaťažilo alebo zásadne nezmenilo“. “ (Zásadná zmena znamená, že by mala podstatný vplyv na podnikanie. Napríklad lekár by už nemohol poskytovať lekársku starostlivosť).
Kedy je tlmočník nevyhnutný?
„Pomocná pomôcka“, ako ju definuje ADA, znamená „kvalifikovaných tlmočníkov alebo iné účinné metódy sprístupňovania sluchovo dodávaných informácií jednotlivcom, ktorí sú hluchí alebo nedoslýchaví.“ Alternatívne metódy znamenajú techniky, ako je písanie tam a späť na papier alebo pomocou počítačových komunikačných prostriedkov. Kedy je teda potrebný tlmočník? Na túto otázku najlepšie odpovedá Príručka technickej pomoci ADA Ministerstva spravodlivosti.
Príručka technickej pomoci ADA odpovedá na otázku „Kto rozhoduje o tom, aký druh pomocnej pomoci by sa mal poskytovať?“ uvedením, že miesto verejného ubytovania, napr. v ordinácii lekára, urobí „konečné rozhodnutie“ o tom, akú metodiku použiť,pokiaľ zvolená metóda vedie k efektívnej komunikácii. Môže dôjsť k nezhode v tom, čo predstavuje efektívnu komunikáciu. V príručke technickej pomoci sa uvádza:
Lekár musí dostať príležitosť konzultovať s pacientom a nezávisle posúdiť, aký druh pomocnej pomoci, ak existuje, je nevyhnutný na zabezpečenie efektívnej komunikácie. Ak je pacient presvedčený, že rozhodnutie lekára nebude viesť k efektívnej komunikácii, môže pacient proti uvedenému rozhodnutiu podľa hlavy III podať žalobu alebo podať sťažnosť na ministerstve spravodlivosti.
Príručka technickej pomoci obsahuje konkrétne príklady prípadov, keď je tlmočník nevyhnutný, v prípade, že tlmočník nie je potrebný. Dodatok k príručke technickej pomoci z roku 1994 uvádza dva príklady. V prvom príklade ide nepočujúca osoba k lekárovi na bežnú kontrolu; poznámky a gestá sa považujú za prijateľné. V druhom príklade rovnaká nepočujúca osoba práve dostala mozgovú príhodu a potrebuje dôkladnejšie vyšetrenie; tlmočník sa považuje za potrebný, pretože komunikácia je hlbšia.
Získanie súhlasu s lekármi, zubármi a nemocnicami
Jednou z prekážok pri získavaní tlmočníkov je ustanovenie o „neprimeranom zaťažení“. Na boj proti tomu má Národná asociácia nepočujúcich (NAD) online informačný list, ktorý hovorí nepočujúcim ľuďom, aby vopred informovali poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o schôdzkach, ktoré potrebujú tlmočníka. Ďalej sa v ňom uvádza, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí zaplatiť tlmočníkovi, aj keď sú náklady na tlmočníka vyššie ako náklady na návštevu. V dolnej časti informačného listu je odkaz na kontaktovanie Centra práva a advokácie NAD, ak je potrebná ďalšia pomoc. Súvisiaci, dlhší informačný list NAD, Otázky a odpovede pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, obsahuje ďalšie dôležité informácie, ako napríklad skutočnosť, že náklady na tlmočníka pre lekára môžu byť pokryté daňovým úverom.
Sprostredkované prípady tlmočníka
Ministerstvo spravodlivosti má program sprostredkovania ADA, kde strany rokujú o vzájomne prijateľnom riešení. Tieto zhrnuté príklady sprostredkovaných prípadov zahŕňajúcich tlmočníkov v zdravotníckych zariadeniach boli uvedené na stránke ADA Mediačný program:
- Lekár, ktorý odmietol zaplatiť tlmočníka, súhlasil s prijatím tlmočníkov.
- Iný lekár súhlasil s platením tlmočníkov a vedením zoznamu kvalifikovaných tlmočníkov, aby mohli volať.
Prípady ADA zahŕňajúce tlmočníkov
Ministerstvo spravodlivosti zverejňuje novinky týkajúce sa prípadov práv na zdravotné postihnutie na stránke Správa v sekcii o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje príklady prípadov lekárov, zubných lekárov a nemocníc. Ďalej sú uvedené zhrnuté príklady.
- August 2015: Kalifornská nemocnica sa usadí a súhlasí s poskytovaním tlmočníkov a služieb pre ľudí, ktorí sú hluchí alebo nedoslýchaví.
- December 2014: Illinoisský systém zdravotnej starostlivosti sa usadí a súhlasí s poskytovaním pomocných pomôcok a služieb vrátane tlmočníkov nepočujúcim alebo nedoslýchavým ľuďom.
- Marec 2012: Nemocnica v Iowe sa usadzuje a súhlasí s tým, že bude okamžite poskytovať pomocné pomôcky a služby pacientom alebo spoločníkom, ktorí sú nepočujúci alebo nedoslýchaví. V žalobe sa uvádzalo, že hluchá žena sa musela spoliehať na svoju 7-ročnú osobu dcéra poskytnúť tlmočenie, čo má za následok zmätok ohľadom lekárskych postupov.
- Február 2012: Zdravotnícky systém v Michigane sa usadil a súhlasí s poskytovaním pomocných pomôcok a služieb pre pacientov a nepočujúcich alebo nedoslýchavých spoločníkov. Sťažnosť tvrdila, že zdravotný systém nezabezpečoval tlmočenie pre nepočujúcich pacientov v ústavných psychiatrických zariadeniach, ako aj pre rodinných príslušníkov pacientov, ktorí boli takisto nepočujúci.
-beat-cancer.jpg)
